Zdravím verných čitateľov Abdonu,
máme tu február, najkratší mesiac v roku a nie len ním sa nechala inšpirovať pri téme mesiaca naša šéfredaktorka Deniska, ale aj filmami s námetom opakujúceho sa dňa. Jej odporúčania nájdete ako inak v editoriáli na úvod.
Štandardne otvárame dvere do tajov Abdonu témou mesiaca: Veď máme jeden deň k dobru, ako prvé v poradí tu máme dielo od Romanusa Von Rayna: Hospic života. V post-apokalyptickom svete ľudia zomierajú na ožiarenie po výbuchu jadrovej bomby. Tí čo prežili, však žijú s následkami ožiarenia a vedomím, že čoskoro zomrú. Jedným z týchto čakateľov na smrť je i filozofický umelec, ktorý rád hádže svoje úvahy na papier. Až si jedného dňa uvedomí, že smrť je bližšie ako predpokladal. Ako prežije svoj jeden deň k dobru?
Ďalší sa témy ujal Prosimír (Kvačkulin) Ľupčiansky s dielom Veď máme jeden deň k dobru. Témou je novoročný syndróm dňa k dobru, ktorý sa nám akosi rozšíril na celý rok.
S básňou na tému mesiaca prišiel i Bocian a jeho Čas k dobru. Ako vždy, keď ide o jeho básne, tak klobúk dole, hoc táto nemá takú hĺbku ako obyčajne, páči sa mi.
Prechádzame k seriálom s 12. kapitolou House od AZI. Tento diel vás najskôr dojme listom od Josefa s jeho príbehom a záverom vám vyrazí dych. Mne ho teda rozhodne vyrazil...
Do vlastnej tvorby prispela Simona Gray svojim dielom Vianočný zázrak. Lásku medzi Keithom a Nathanom narúša len Keithov zdravotný stav a zlé životné podmienky, v ktorých sa nedokáže vyliečiť. Lieky sú vzácne a situácia vyzerá byť bez východiska. Keď v tom sa stane vianočný zázrak a vo dverách sa objaví samotný Diabol Ellenwood. A čo ste vy ochotní urobiť pre lásku?
Pre slobodu je báseň od Romanusa Von Rayna. Jedná sa o krátku báseň s prudkým spádom.
Máme tu vyhlásenie minuloročnej publicistickej súťaže „kritika kritikov“ a jej víťazom sa stal so svojím dielom Erotika nie len v literatúre autor Romanus von Rayne. Výherný článok si môžete prečítať a sami skritizovať.
Pokračovať budeme recenziou Stredovekej dvornej literatúry od Elwin Smaragdovej. Jedná sa o príjemné čítanie a predstavenie slávnych eposov z čias pre nás dávno minulých. Je to však inšpirujúci príspevok a v jej podaní vás naozaj napadne nejaký ten epos slávneho trubadúra si prečítať.
DNA nám prináša rozhovor z novej rubriky Ochotnícke divadlá a posvietila si na divadlo Dobreta. Formálnejší rozhovor je vedený s režisérkou Blankou Kollárovou, ktorá nás zavedie do zákulisia a oboznámi s cieľmi súboru, jeho pôsobením a problémami. Potom však vyspovedala aj samotných členov súboru a rozhovor je obohatený o fotografie z predstavení.
Na záver otvárame nový príbeh v sekcii Vyskladané. Prológ k Dračím jazdcom a ilustráciu vytvorila Laya Mei. Samotnej prvej kapitoly sa však chopil Anton Lenčéš a podáva nám opis životného štýlu Zairov a ich spolunažívanie po boku Salamandrov.
Tak sme sa nejak prebojovali na koniec tohto mesačného súhrnu, musím sa však priznať, že tentokrát sa mi naozaj nepísalo ľahko. Chrípka je všade a i mňa tá mrcha dostala. To viete, nikdy neverte kolegyni, ktorá vám uprostred chrípkového obdobia povie: „Neboj sa, ja nekýcham lebo som chorá, to je len alergia...“
-Laya Mei-
(stážistka)