Anton Lenčéš

Meno:  Anton Lenčéš

Vek:     27

Email: embleton@azet.sk

Aký/-á som:

V stručnosti charakterizovať moju náturu do pár riadkov je vec veľmi obtiažna, možno i trochu nereálna. Hlavným dôvodom je aj fakt, že nikdy nie som stále taký istý a tak, ako svet okolo mňa, podlieham neustálym zmenám. Som flexibilný človek, ktorý sa rýchlo prispôsobuje svojmu okoliu, ľuďom a prostrediu v ktorom pôsobí, či žije. Už odmalička som rozvíjal svoje pozorovacie schopnosti, nadobudnuté najmä častými návštevami v prírode. Tu sa vo mne rozvinul veľký zmysel pre detail, ktorý som pretavoval do hĺbky prostredníctvom mojej veľkej fantázie. Ja sám sa považujem za vyrovnanú entitu, ktorá len občas nechápe skazenosť tohto sveta. No a hoci vo mne prevažuje moja melancholická podstata (áno, práve preto tak milujem jeseň), prevažne sa rád smejem a zabávam s ľuďmi, ktorí stoja za to. Niektorí mi občas vravia, že som niekedy duchom neprítomný. A viete čo? Majú pravdu. Na svet sa pozerám svojimi očami a skutočnosti ktoré sa v ňom premietajú, si vždy rád (potichu a sám pre seba) prerobím na svoju vlastnú realitu. A tak začali aj moje detské ambície v zaznamenávaní všetkého, čo sa z mojej hlavy driapalo na povrch. Začal som kresliť a neskôr, i písať. Dôsledkom toho vniklo mnoho skíc, kresieb, obrazov, ale i príbehov s tým súvisiacich. A stále nemám dosť, stále ma to drží, stále v tom pokračujem. Je to totiž tá jediná vec na svete, ktorú viem robiť skutočne dobre...

Čo rád/-a píšem/fotím/kreslím/atď.:

Aj keď sú v mojej sebarealizácii občasné chvíle kedy vôbec netvorím (akési „hluché obdobia“), vždy ich časom doženiem návalmi nových nápadov, niekedy vynárajúcich sa pekne postupne a inokedy zasa nárazovo, až ich nestíham zaznamenávať.  Hoci rád píšem, najradšej so všetkého stále kreslím alebo maľujem. Robím to už „od plienok“ a neustále sa v tom zdokonaľujem. Realistická kresba, hoci ju robiť viem, mi nebola nikdy blízka. Jej podstatou je totiž len dogmatické „zachytenie reality“. Ale ako výtvarník si myslím, že by mala skôr ukazovať cestu a nie byť cestou samotnou. Príroda je nádherná učiteľka, ku ktorej sa vždy rád vraciam. No podľa môjho názoru len odpútava tvorcu od jeho vlastnej kreativity. Slovom – ona už dielo vytvorila, ale je to práve umelec čo sa inšpirovaný ňou, musí púšťať do nových výziev. Práve preto je realistická kresba pre mňa niečím čo je síce krásne, ale je to zároveň čosi, čo ohraničuje a udáva obmedzenia. Prirodzene preto som vždy skôr uznával tvorcov ktorí síce tvorili čosi prírodou inšpirované, no tvorili to z vlastnej hlavy, bez neustáleho „pozerania sa na modelku“.

Moje sny a plány do budúcnosti:

Život mám v podstate ešte pred sebou, hoci kto vie, možno ma „zajtra prejde autobus“. Som prevažne optimista, občasný pesimista, chaotik, poctivý bordelár, pracovitý lenivec, veselý melancholik, zdržanlivý romantik. Som tiež persóna, ktorá sa radí k tej skupine ľudí, čo stále čaká na svoju príležitosť. Ale možno som ešte len nedospel k tomu, čo so svojim potenciálom ďalej robiť. Verím však, že tak ako na každého z nás, aj na mňa čaká dačo veľké – (ako býva v RPG hrách známe) môj Main Quest. Výtvarne a ani prozaicky som sa zatiaľ nijak zvlášť neangažoval, hoci som sa občasne zapájal do lokálnych súťaží. Nikdy som nemal tendenciu konať tak, aby o mne všetci vedeli. Kreslím a píšem nie preto, lebo na tom chcem niekedy v budúcnosti zarobiť veľké prachy a byť slávny ako veľkí „pisálkovia“ bestsellerov spoza Veľkej mláky. Robím to preto, lebo ma to teší. Mám radosť z toho, keď sa ľuďom páčia moje výtvory, teší ma ak niekoho zaujímajú moje príbehy a hlce ich jeden za druhým. Iba vtedy som okom čo vidí nevidené, ucho ktoré počuje nečuteľné, hlas praviaci nevypovedané. Som dobrodruh nepoznaných svetov, som kronikár zabudnutých rodov, som rozprávač...

Inšpiratívna veta:

"Svet je taký, akými očami sa na neho pozeráme."

"Usmej sa na svet a svet sa usmeje na teba."

 

aktualizované dňa 11.5.2015

Fotografia použitá podľa Creative Commons enki22, Pásztor András  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode