Téma mesiaca: Veď máme jeden deň k dobru

04.02.2016 17:53

     Hanbím sa zašpiniť si ruky fyzickou prácou. Bojím sa makať s vedomím, že sa na druhý deň zobudím so svalovicou až za ušami. A nechce sa mi toľko namáhať oči a mozog, až zalomím nad rozpísanou knihou a ráno vstanem do roboty rozbitá a dolámaná (alebo som jednoducho len lenivá ako prasa). Toľko výhovorky.

      Často si dávam "deň k dobru", ale v skutočnosti na tom dni nič dobré nie je. Často ma prežúva svedomie, a vtedy sa mi v mysli vynára takáto pravda: "čo neurobím dnes, to pre mňa nie je dosť dôležité." Nechám sa zožierať pre zmenu týmto a pomaly ma to napĺňa až natoľko, že zdvíham usedenú prdel z vyrytého odtlačku na stoličke a začnem si plniť sny (!) ... alebo aspoň štopkať ponožky, lebo aj to je bližšie k tomu, čo chcem dosiahnuť ako lajkovanie chichotavých obrázkov... Máte aj Vy ešte jeden deň k dobru, ktorý Vás delí od toho, čo skutočne chcete? Čo odkladáte a prečo?

 

-Katarína Odlerová-

Téma mesiaca: Veď máme jeden deň k dobru

Dátum 05.02.2016
Vložil Charlie
Titulok odklad odkladu

Odkladal som školu, ale momentálne som sa už na ňu úplne vyprdol - slušne povedané - takže ju odkladať ďalej nemusím. Teraz sa môžem plne venovať knihe (kvôli odkladanej škole som odkladal aj knihu, znie to hlúpo, ale naozaj to tak bolo).
V tomto období ale odkladám najviac svoj zdravý úsudok a zdravie. Asi mi to zatiaľ netreba (len aby som potom neplakal)

Dátum 05.02.2016
Vložil Teryii
Titulok U mňa každodenná rutina...

Katka, s týmto sa stretávam každý deň. Nie si sama, nie si prvá a nebudeš podľa mňa ani posledná. :)
Ja sa s týmto pocitom predieram práve skúškovým obdobím na vysokej škole, čo nie je veľmi vyhovujúce, keďže by som sa mala učiť a nie to odkladať do nekonečna a ešte ďalej... a nakoniec zistím, že trištvrtina spolužiakov a kamarátov už má hotové skúšky, len ja ako debil sa tu ešte deriem s poslednými dvoma termínmi.
Je to na prd, čo ti poviem, ale myslím, že by som mala prehodnotiť situáciu a začať poriadne makať, pretože ak chcem niečo v živote dosiahnuť, treba si hlavne veriť a ako píšeš aj ty, začať si plniť sny.
Ja už som si stanovila priority a viem, že od ďalšieho semestra chcem svoj čas režírovať úplne inak ako doteraz. Chcem sa znova začať venovať písaniu, naplno sa ponoriť do príbehu a konečne ho dokončiť (už by sa to aj po 5 rokoch patrilo)! Som vďačná, že som sa mohla zúčastniť super abdoňáckeho projektu, z ktorého vyšla naša spoločná kniha Keavad. Bol to pre mňa nezabudnuteľný pocit držať knihu, v ktorej je zúročená moja ročná práca a dúfam, že sa mi raz podrží držať vlastnú knihu. A ver mi, chcem to uskutočniť čím skôr.
Najradšej by som odišla niekam ďaleko do prírody, bez školy, bez toho stresu a venovala sa sebe, písaniu, čítaniu... Ale to je len zbožné prianie.

Drž mi palce, nech sa posuniem ďalej a nech nemám vysedenú prdel. Samozrejme, budem myslieť aj na tých ostatných, čo prokrastinujú :)

Lenivá Teryii

 

Fotografia použitá podľa Creative Commons FarbenfroheWunderwelt  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode