Rozhovor s obľúbeným autorom z internetu: Romanus Von Rayne

06.01.2016 20:41

 

Laya Mei: Mohol by si našim čitateľom povedať niečo o sebe?

Romanus Von Rayne: Som iný. Samozrejme, toto vám povie väčšina autorov a bude to pravda. V knihe Teória literatúry som čítal myšlienku, že každý autor spravidla musí mať bohatý vnútorný a mentálny život. A to je automaticky v rozpore s morálkou sveta, ktorý všetko nehmotné, nech už ide o čokoľvek, podriaďuje finančnému a materiálnemu zabezpečeniu a žiadna inštitúcia, ktorej existenciu v sebe dovoľuje, mu neprotirečí.

Ale domnievam sa, že som dokonca iný aj ako tí, ktorí ten bohatý vnútorný a mentálny život majú. Obyčajný škôlkar na tému zaujímavé miesto nenakreslí koncentračný tábor. Ani tretiak na ZŠ na tému sloboda nenakreslí vojnu. A už vôbec by sa deviatak do krvi nehádal s farárom o platnosti katechizmu.

Navonok nie som ničím výnimočný a ľahko ma prehliadnuť, keďže veľa nehovorím, ak nemám o čom. Moji blízki mi vyčítajú hĺbavosť, spomalenosť, melanchóliu a časté depresie. Ale to je dar, ktorý priniesol môj talent. Kebyže to nie je, nepíšem. Dokonca som mal už päť výpovedí o tom, že moja tvorba podnecuje chuť po násilí. Ale osobne si myslím, že hĺbavosť bez vášne je ako náboj bez pušného prachu. A hĺbavosť ku každému dielu neodmysliteľne patrí, pretože myšlienka mu dáva význam.

Ale aby som to už nejako ucelil. Okrem písania mám rád históriu, hry, hororové a fantasy filmy, aj keď sa občas pritrafí i nejaký akčňák, anime, filozofiu a literatúru. Často ma nájdete zahĺbeného do úplne nepodstatných konšpiračných teórií s inými otaku, typu: čo by sa stalo ak by Major z Hellsing Ultimate prežil? K tak obľúbenému žánru fanfiction sa ale staviam trošku skepticky. S fanfikciami totiž nemôžete v bežných súťažiach súťažiť, pretože to nie je autorské dielo, pokiaľ spĺňa všetky definície žánru fanfiction.

Čo sa týka filozofie, s obľubou rýpem do základného pravidla - filozofi milujú múdrosť. Pretože často si kladiem otázku: Musí byť múdrosť ako taká vždy racionálna a etická?

Ale čo ma asi najviac charakterizuje je moja útočnosť a neústupnosť. Aj keď nemám fyzickú silu, a som o niečom pevne presvedčený neskúšajte mi dokázať opak. Mohlo by to skončiť zle, pre vás.

 

LM: Aké sú tvoje obľúbené knihy?

RVR: Moje obľúbené knihy? To je celkom klasika: Necronomicon, Hrôza v Dunwichi, Čierny kocúr, Zlatý skarabeus, Dracula, Carmilla, The Mammoth book of Vampires, Anno Dracula, rôzne mytológie Podivný prípad Dr. Jekylla a Mr. Hyda, Hobit, Pán prsteňov a Hurinove deti. A určite som na niečo zabudol ( smiech ).

Básnické zbierky: Faunovo odpoledne, Pobyt v pekle, Iluminácie, Luxus, Posledné verše, Kvety zla, Báseň o hašiši, Malé básne v próze, Fanfário, Dôverný denník. V tejto súvislosti odporúčam stránky baudelaire.cz a kpz.wz.cz.

Z našej tvorby: Nox et Solitudo, alebo aj výber z jeho poézie Nad ránom, Verše, Na zlobu dňa a Krvavé sonety.

Aj próza Sapkowski a jeho Zaklínač. No a ako posledné poviem najlepšie knihy od môjho obľúbeného autora: Vládca vlkov, Radhostov meč, Krvavý oheň, Vojna s besmi, Zlato Arkony I a II.

 

LM: Kto je tvojím obľúbeným autorom a prečo?

RVR: Fú, tak tých je zástup. A temer všetci mŕtvy. Nepochopili ich za života a keď básnika spoločnosť nepochopí za života, nepochopí ho už nikdy nikto.

Ale môj obľúbený autor je Slovák. Juraj Červenák. Je výnimočný tým, že svojím Roganom prakticky vytvoril slovanskú fantasy. Prostredie okrajovo stojí na historických reáliách a zároveň sa tam predstavuje aj slovanská mytológia. Vyzerá to vlastne ako grécke bájky v slovanskom pantheone a po slovensky. A samozrejme je tam príchuť magickej fantasy. Preto je mojím obľúbencom. Určite si pozrite na Youtube Duro Cervenak STV2, tak v polovici bude on, aby ste mali predstavu v akej tónine jeho tvorba je. Takisto si pozrite Juraja Červenáka aj na wikipedii a na jeho stránke cervenak.sk.

 

LM: Prečo si sa začal venovať písaniu?

RVR: Odjakživa som mal veľkú fantáziu. Zbožňoval som rozprávky. Keď sa moji rodičia nemali čas so mnou hrať spoločenské hry, skladal som si zo skladačiek meče a zbrane a s nimi som sa dokázal hodiny zahrať pozeraním do stropu a strieľaním alebo bodaním imaginárnych nepriateľov.  V slohoch som v škole exceloval a excelujem. Aspoň po obsahovej kompozícii. Moja učiteľka na ZŠ si to všimla a zlanárila ma do časopisu, kde som začal písať istý fantasy seriál. Ten sa našťastie stratil.

Vždy ma bavila poézia. Zlom nastal, keď som začal hrať MMO Bitefight. Môj upírsky klan ( légia Zla ) potreboval nejaký nový slogan na hlavnú stránku. Ja som sa zamyslel...

A čo sa stalo i nestalo, jednej noci vznikla báseň Anjel. Moja najhoršia. Ale klan si ju zvolil za svoje reprezentačné dielo a získala mi obrovský úspech. Po úspechu Anjela som začal písať básne a prezentovať ich v triede. Bol som nadšený, keď sa moja tvorba niekomu páčila.

Moje nadšenie trochu opadlo, keď som v rámci samoštúdia narazil na prekliatych básnikov. Ale potom som si uvedomil, že to je lepšie. Mať duchovných predchodcov. A tak môžem s hrdosťou povedať, že veškerá moja tvorba nadväzuje a v istom zmysle aj rozvíja dekadenciu.

 

LM: Aké sú tvoje spisovateľské úspechy?

RVR: Tých je len pár takých, s ktorými sa oplatí chváliť: Cena primátora mesta Pezinok, Cena Ladislava novomestského 2014.

 

LM: Na čom v súčasnej dobe pracuješ?

RVR: Heh, to je komplikovaná otázka. Moja fantázia totiž pracuje rýchlejšie ako moje ruky. Teraz čakám, kým mi kamarátka dokreslí a pomenuje postavu, aby som jej mohol spraviť príbeh. Príbeh taký, že sa s ním nebudem báť súťažiť. Pretože taký si tá postava zaslúži. Bude to taká nepriama fantasy fanfikcia na Assassin's creed.

 

LM: Čo je tvojím snom?

RVR: Mojím snom je napísať niečo ako Červenák, to jest slovanskú fantasy na historických reáliách, ale ja nemám rád priamy spôsob boja. Takže môj hrdina bude asi nejaký vrah alebo zlodej s dýkami. Samozrejme nadprirodzený. A nájsť vydavateľa dosť šialeného nato, aby mi to vydal. Ale v podstate je jedno, čo budem písať. Hlavne nech to je zo žánrov, ktoré ma bavia a nech môžem raz povedať: ,,Žijem z toho, čo napíšem."

 

LM: Kedy si sa rozhodol založiť svoj blog a čo je jeho cieľom?

RVR: Môj blog som založil 17.1.2014. Jeho cieľom je ako inak publikovanie mojich myšlienok a názorov. Tiež chcem čitateľom ukázať, že literatúra môže byť diametrálne odlišná od toho, čo sa učili v učebniciach a čo spoločnosť uznala za normu krásy.

 

LM: Čo by si odkázal našim a svojim čitateľom?

RVR: Väčšina ľudí podceňuje knihy. Pre nich je to buď časť nábytku, nudná aktivita alebo záživné odpútanie sa od reality do ohraničeného nereálna. Nedajte sa zmiasť. Žiadna kniha, hoci má začiatok a koniec, nie je ohraničená. Ohraničujeme ju až my, naším prístupom k nej. Kniha je zmenšený svet. Svet s vlastnými udalosťami, obyvateľmi, prostredím, etiketou, časom a osudmi. Do toho sveta sa môže čitateľ preniesť buď ako jedna z postáv alebo ako on sám a v snoch a víziách knihu dotvárať aj bez "autorského talentu." Stačí prijať prostý fakt, že kniha nie je len súbor ohraničeného textu, ale že je to iný svet, v ktorom sa môže diať x, y iných udalostí okrem tých čo boli v knihe. Aj samotnou kritikou knihy sa čitateľ podieľa na tvorbe nového diela. Čitateľ je veľmi dôležitý. Počul som jeden výrok:

,,Nepoznám osamelejšieho tvora, ako je autor bez svojho čitateľa."

A pre tých čo píšu: Nedajte sa ovplyvniť tým, čím sa nechcete nechať ovplyvniť, aj keby vám to hovorila armáda kritikov! Tvorenie je Anarchia. Chaos našej mysle, z ktorého vyberáme čiastočky podľa svojej svojvôle a budujeme z nich svet. Svet ktorému a v ktorom sme bohovia. A aký pošetilec by rozkazoval bohom?

 

Blog: darkfantasy.webnode.sk/

Jeho profil nájdete aj tu: Romanus Von Rayne

 

-Laya Mei-

(stážistka)

 

Fotografia použitá podľa Creative Commons enki22, Pásztor András  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode