Rozhovor s obľúbeným autorom z internetu: Executor

07.02.2016 19:56

Pre tento rozhovor som si vybrala známeho, ktorý sa venuje blogovaniu a vystupuje pod prezývkou Executor. Jedno milé dievča zviedlo naše cesty dohromady a od tej doby si pravidelne mailujeme a zdieľame všedné radosti i starosti uplynulých dní. Na jeho blogu ma upútali humorné príspevky, ktoré sa tam zjavujú v rôznych podobách, ale tiež niektoré myšlienky a recenzie na zaujímavé knihy z oblasti, o ktorú sa zaujímam mi boli prínosom, preto som sa rozhodla urobiť tento rozhovor práve s ním.

 

Laya Mei: Mohol by si na úvod našim čitateľom povedať niečo o sebe?

Executor: Som dvadsiatnik jednoznačne mužského pohlavia a medzi svoje záujmy zaraďujem okrem písania a čítania odbornej literatúry aj beletrie, mnohé iné činnosti ako sú snaženie sa o vlastný rozvoj, meditovanie, tréning bojového umenia, hranie počítačových hier či počúvanie hudby, predovšetkým metalu.

 

LM: Kedy si sa rozhodol založiť svoj blog a čo ťa k tomu viedlo?

E: Svoj prvý článok, resp. úvod ku blogu som zverejnil 11. augusta 2011, kedy som už mal rozpísaný prvý seriózny článok. Rozhodnutie založiť blog teda mohlo siahať asi dva mesiace dozadu od tohto dátumu. O vlastnej stránke som uvažoval už skôr, avšak nerealizoval som nič – čo je skôr dobré, pretože obsah by vtedy bol sotva dobrý. Zapisovanie si svojich myšlienok má u mňa dlhšiu tradíciu, tá siaha približne už do roku 2006.

K založeniu blogu ma viedla snaha zdieľať informácie o takzvanom „pozitívnom myslení“, keďže som vtedy veril, že by súhrnný text na túto tému mohol pomôcť veľkému množstvu ľudí. Bola to taká dobrovoľnícka aktivita. Postupom času sa však môj postoj mierne oddialil od tohto myšlienkového prúdu k „viac-okultným“ smerom.

 

LM: O akých témach sa môžeme na tvojom blogu dočítať?

E: V mojom prvom pláne bolo prispievať len občasne čo najlepším textami o spomenutých duchovných náukách. Tým sa venujem aj v rámci podrobných „výťahov“ či esejí o knihách. Časom som si uvedomil, že písanie nemusí byť len obeť z mojej strany, ale že je zdravou formou sebarealizácie a napĺňa ma. Tak som rozšíril svoju pôsobnosť aj na iné témy. Najpočetnejšie sú u mňa úvahy a vtipy. Úvahy sa týkajú hlavne života a medziľudských vzťahov, kým vtipy sú často nejakým spôsobom obskúrne či v kategórii pre dospelých. Možno u mňa nájsť aj niekoľko recenzií na beletriu a texty o iných médiách. Spisovateľsky ma vlastne priťahuje všetko pre mňa zaujímavé, čo ešte nebolo aspoň v slovenčine a češtine dobre popísané.

Sám si neviem dobre predstaviť, ako som vnímaný. Keď môj blog prvýkrát vzhliadne náhodný návštevník, tak by ho kombinácia pomerne ľudskej úvahy, spirituálneho zmýšľania (ktoré je niekedy „temnejšie“) a maximálne neslušného humoru mohla ľahko prinútiť myslieť si, že som ja - autor - prinajmenšom rozdvojená osobnosť. (smiech)

 

LM: Máš nejaké spisovateľské sny?

E: Mojím spisovateľským snom je predovšetkým vytvorenie rozsiahlych príbehov, ktoré by dokázali zároveň chytiť za srdce, dobre pobaviť, ale aj prinútiť k zamysleniu a poučiť. Najradšej som, keď sa mi podarí úzko prepojiť humor s dobrou myšlienkou. S písaním príbehov však nemám doteraz žiadne skúsenosti. Preto ešte neviem, nakoľko by mohli byť moje doterajšie metódy pre tento cieľ účinné, nemám to vyskúšané. Pomerne veľké celky som už tvoril, šlo však o iné druhy textov.  Napríklad môj článok odsudzujúci náboženský fanatizmus mal spolu s dodatkami 20 strán A4, avšak príbehy, ktoré by som chcel stvoriť, by mohli byť ešte značne dlhšie.

Mimo samotného procesu tvorenia by som ocenil, keby si moju tvorbu viac všímali aj priatelia, ktorí ma poznajú aj osobne, pretože paradoxne práve tí ju často prehliadajú a väčšej podpory sa mi niekedy dostáva od osôb, ktoré poznám málo.

 

LM: Čo by si odkázal našim a svojim čitateľom?

E: Dovolím si čitateľom poradiť. Čitateľom, ktorí sami netvoria chcem odkázať, aby to skúsili. Čo ak tento talent majú, iba ho v sebe potlačili, možno kvôli hanblivosti a možno v podvedomej snahe nechať vyniknúť iných? Existuje množstvo závažných otázok, ktorým by sa mohli venovať: Mal by človek nasledovať svoje srdce, aj keď ho láka k niečomu, čo je vnímané ako protispoločenské? Môže ľudský duch vôbec nájsť perlu múdrosti bez toho, aby predtým klesol na dno? Ako nožnicovoruký Edward vykonáva malú potrebu?

Čitateľom, ktorí už tvoria chcem odkázať, aby sa neuspokojili s málom, ale aby boli na seba vysoko nároční a dávali do svojich diel čo najviac zo seba. Tak najlepšie zaistia, že sa neskôr za svoju tvorbu nebudú (príliš) hanbiť. Taktiež by podľa môjho názoru nemali sedieť a čakať na inšpiráciu – naopak, inšpiráciu je najľahšie vidieť vo všetkom okolo seba, počas aktívneho žitia. Len tie nápady treba ihneď zaznamenať, nie nechať utiecť. V skutočnosti veľká časť mojej práce je v okamžitom poznamenaní myšlienky a neskoršom triedení a spájaní nápadov, ktoré prišli sami od seba. Verím, že kreativita je podobná svojej podmnožine, totiž humoru: obe ako blesk z jasného neba spájajú objekty, ktoré by niekto iný spojil s minimálnou pravdepodobnosťou. Nápady poletujúce okolo potrebujú len správne strelené antény, aby ich spracovali – to musíte byť Vy! (smiech) Nebojte sa do svojej tvorby zapojiť aj humor, len pozor, aby to nebolo na úkor zrozumiteľnosti pre čitateľov.

 

Blog: executor.blog.cz/

-Laya Mei-

(stážistka)

 

Fotografia použitá podľa Creative Commons FarbenfroheWunderwelt  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode