Rodinný návod a päť odpovedí

20.01.2016 19:42

Rodinný návod (podrobnú zápletku a rozuzlenie deja nájdete TU) - príbeh obyčajnej rodiny, kde od istého momentu vládne "verejné tajomstvo". Keď sa dostane k mame, všetko sa skomplikuje a v rodine nastanú veľké poriadky.

 

Obsadenie:

babka - Dagmar Labáthová

otec (Stano) - Peter Trnka

mama (Zuza) - Jana Kočnerová

syn (Marek) - Filip Staňo

dcéra (Simona) - Veronika Žigmundová

Predstavenie Rodinný návod z dielne ochotníckeho Divadla TANDEM. 25.1.2016 o 19:00 hod vo V-klube v Bratislave! Lístky si môžte kúpiť TU.

 

DNA: Akými tromi slovami by si charakterizoval svoju postavu – otca Stana Tuňáka?

Peter Trnka: Blbý, lenivý fotrík.

 

DNA: Čo budeš robiť pred predstavením 25teho o 18:00?

Dagmar Labáthová: Pred predstavením 25.1.2016 sa budem venovať rodine a domácnosti. Zopakujem si scenár a na 15-tu pôjdem do V klubu na generálku.

 

DNA: Vidíš istú podobnosť medzi tebou a tvojou postavou – Simonou?

Veronika Žigmundová: Mám pocit, že so Simonou toho veľa spoločné nemám. Ona pochádza z Bratislavy, ja z krásneho stredoslovenského mestečka, čo od začiatku počuť aj na jej slovenčine. Rozdiel medzi nami je aj preto, že mojou momentálnou prioritou je vysoká škola, zatiaľ čo ona na školu kašle a potom sa čuduje, prečo ju nevzali na výšku. Podobáme sa možno v tom, že obe máme svoje sny, ktoré by sme chceli dosiahnuť...  No kým ja v realite si za snom idem a urobím všetko pre jeho naplnenie, Simona sa zvykne vzdať bez boja na svoj žiaľ zabudnúť niekde na diskotéke. Je iná, často mám pocit, že môj úplný opak a práve preto ju veľmi rada hrám. No môj život za ten jej by som nikdy nemenila.  :)

 

DNA: Ak by bola postava Mareka skutočná, kamarátil by si sa s ňou?

Filip Staňo: Podľa všetkého by som sa s ním nechcel kamarátiť, nakoľko nestojí pevne nohami na zemi a to nie je veľmi dobre, keďže ani ja. To znamená, že by sme obaja lietali veľmi vo vzduchu, za čo by nás ostatní nemali veľmi v láske – viď režisér.

 

DNA: Spomeň si na svoju najhoršiu skúšku v predstavení Rodinný návod. Prečo ňou bola?

Jana Kočnerová: Je ťažké vypichnúť nejaký zlý zážitok. Najhoršie sú tie, keď sa až príliš rozptyľujeme a nepracujeme, ako máme. Hlavne, keď nám horí pod zadkom. Na skúškach bývala často zábava, ale vždy sme sa chvíľu zasmiali a pokračovali sme, lebo sme mali málo času, a hoci už predstavenie bolo postavené, dosť sme sa motali. Takmer všetci sme boli noví. A raz sme sa fakt presmiali na nejakých hlúpostiach polovicu skúšky, a keď sme sa konečne upokojili a začali sme pracovať, tak jeden nemenovaný člen vypustil pár nežiaducich plynov v dosť vážnej scéne, a tým pádom sme za tú skúšky vďaka smiechu takmer nič neurobili. Pre mňa sú toto všeobecne zlé skúšky, keď sa nespraví, čo by sa malo a musíme sa potom naháňať, aby sme stihli. Ale inak nemám extrémne zlú spomienku, všetci sa v tomto projekte máme radi. :)

 

Fotografia použitá podľa Creative Commons enki22, Pásztor András  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode