Obsah čísla 3/2015

13.03.2015 20:21

Ahojte,

mesiac marec je takmer v polovičke a predpokladám, že ste si už stihli prečítať tohto mesačný Abdon. Ak sa tak ešte nestalo, rozhodne si prečítajte marcový obsah, v ktorom nájdete... veď uvidíte.

Ako je to už zvykom, začali sme príhovorom šéfredaktorky a nesúhlasím s jej poslednou vetou, pretože rozhodne nie je o ničom.

Téma mesiaca bola Kocky sú hodené, známe i pod heslom Alea iacta est. Vizuálne vás poteší úvodná fotka od Alčiilustrácia od, dosiaľ neznámeho, Andreja Čavojského.

Úvaha nad životom, ktorý je neustále monotónny a stresujúci je pomerne krátka, zato obsahuje veľa zaujímavých slovných spojení, ktoré potešia vaše umelecké chuťové poháriky, je dielom Evy. Eva je u nás nová a pevne verím, že Abdon nevyškrtne zo svojho „zoznamu povinností“.

Rozhodne sa zasmejete na vtipnej, ľahko čitateľnej tvorbe s názvom Kocky sú hodené od autorky Kataríny. (Pozn.: Vhodné pre ľudí, ktorí majú negatívny vzťah ku istej, nemenovanej, sociálnej sieti.)

Poviem to úprimne, asi som sa zamilovala do geniálneho autora menom Romanus von Rayne. Očaril ma svojou prvou básňou a dodnes mi vyráža dych talentom, ktorý má. Nezabudol ho prejaviť i v poviedke menom Zákon kociek. Pre neho nie je vôbec nezvyčajný začiatok v podobe úvahy, ktorý má podstatu pre celý dej. Práve tento náš príbeh sa začína v pochmúrnom počasí a s agentom, ktorý sa ocitá na mieste činu. Vrah, ktorý brutálne zabíja svoje obete, je skutočne rýchly, zvrátený a nezanecháva takmer žiadne stopy. Ako to však skutočne je? Čo má znamenať detské tetovanie s podobizňou netopiera? A je iba jeden alebo ich je omnoho viac?

Vlastná tvorba sa začína jednoduchou, no milou ilustráciou Andreja Čavojského.

Pokračujeme Bocianom, ktorý sa uhniezdil na Popravisku. Báseň, ktorej pointa je v názve, no stále si uchováva svoje čaro. Druhá krátka báseň sa volá Mŕtva sloboda. A ako sám autor napísal: ,,Pohodil ho, tam, do jamy, krutý, zlý a bez zábrany.“

Bezcitná od Elizabeth je plná krásnych slov látajúcich dieru v srdci, o bezcitných pocitoch a o tom, že vždy treba ísť vpred. Bojovať!

Maya S. Adlerová nie je nik iný ako Simona Gray, ktorá už v Abdone „pracuje“ nejaký ten piatok. V básni menom Stratila som hlas niečo hľadá. Prídete po prečítaní na to, čo je jej chýbajúca časť?

Smrť Simony Gray je opäť od slečny Adlerovej. Je to metaforická poviedka na časť jej tvorby, ktorú sa rozhodla zabiť. Ako inak? Maya, po novom, rada zabíja svoje literárne postavy, a očividne svoje alternatívne maličkosti. (To však nič nemení na tom, že ju rada čítam.)

Elégia pre fantáziu od Romanusa von Raynea je skvostná. Zvukomalebnosť tejto básne je priam nákazlivá a aj po dočítaní mi v hlave ostal rytmus. Báseň o umení a fantázií, ktorá sa zo sveta vytratí a nahradí ju racionálne uvažovanie. Autor však spomína a snaží sa bojovať za predstavivosť umelcov.

Tento plodný autor napísal i Bez inšpirácie, v ktorej sa pýta na vlastnú existenciu, ak nemá v živote to, čo miluje. Impulz, vďaka ktorému by tvoril.

Teryii napísala poviedku s názvom Posledný úsmev. O láske, o strate, o zúfalstve, ktoré príde, keď stratíme všetku istotu života.

Denisa Kancírová pokračovala v seriáli Fraška po kentaursky (ide už o tretiu časť). Pokračuje v rozprávaní hlavného hrdinu Kenara, ktorý sa snaží zistiť niečo viac o temnom tajomstve rodiny. Ako to však skončí?

Maya S. Adlerová sa pustila i do seriálu s názvom Toto nie je krajina zázrakov a ja nie som Alica. Alica sa stratila na ulici, v ktorej žila po celý život. Odrazu zistí, že ju niekto pozoruje. Odkiaľ však tento tajomný človek vie, že sa volá Alica?

House od Azi pokračuje a graduje. Zisťuje sa, že stará paní písala poviedky, ktoré sa pomiešali. O živote v blázinci. O blázinci, ktorý sa nachádzal V TOM dome. A možno to ani poviedky neboli...

V tomto čísle si tiež môžete pozrieť vyhodnotenie ankety, ktorú vyhlásil Abdon. Bola to anketa zameraná na obľúbenosť časopisu, na jeho zlepšovanie. Najviac nás čítajú ženy, najčastejší vek je v rozmedzí od dvadsať do dvadsaťštyri rokov. Najradšej máte Vlastnú tvorbu, hneď po nej Lupu na autorov (Pozn.: Návrh pre šéfredaktorku - mali by sme túto rubriku obnoviť, či trochu pozmeniť, aby sa čitatelia dozvedeli o autoroch viac.) Najviac sa vám páčila vizuálna tvorba od Jossette. Miesto suverénne najobľúbenejšieho autora som získala ja, za čo veľmi ďakujem každému, kto ma podporil hlasom. Napriek tomu si myslím, že každý jeden z nás je skvelý, unikátny a naša inakosť je našou podstatou. Nedá sa povedať, kto je najlepší, pretože každý jeden z nás, z vás, je dokonalý. Už len preto, že venujete svoj čas tvorbe, ktorá vás napĺňa energiou a šťastím J.  Ďalej je obľúbený Romanus von Rayne, Maya S. Adlerová (Simona Gray), Denisa Kancírová (DNA) či  AZI. Avšak viac sa toho dozviete po prelúskaní nášho časopisu.

A v poslednom príspevku si môžete prečítať zopár riadkov od Adlerovej... Článok vhodný pre autorov (ale nielen pre nich), o tom ako prestať prokrastinovať a začať písať. Nuž, kto z nás už niekedy neodkladal svoju prácu?

Snáď ste si našli niečo, čo vás zaujalo a marcový Abdon potešil vášho malého diablika umenia, ktorý sa skrýva vo vašom vnútri.

-Dominika Hubková-

 

Fotografia použitá podľa Creative Commons enki22, Pásztor András  © 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode