Téma mesiaca: Veď máme jeden deň k dobru

Katka, s týmto sa stretávam každý deň. Nie si sama, nie si prvá a nebudeš podľa mňa ani posledná. :)
Ja sa s týmto pocitom predieram práve skúškovým obdobím na vysokej škole, čo nie je veľmi vyhovujúce, keďže by som sa mala učiť a nie to odkladať do nekonečna a ešte ďalej... a nakoniec zistím, že trištvrtina spolužiakov a kamarátov už má hotové skúšky, len ja ako debil sa tu ešte deriem s poslednými dvoma termínmi.
Je to na prd, čo ti poviem, ale myslím, že by som mala prehodnotiť situáciu a začať poriadne makať, pretože ak chcem niečo v živote dosiahnuť, treba si hlavne veriť a ako píšeš aj ty, začať si plniť sny.
Ja už som si stanovila priority a viem, že od ďalšieho semestra chcem svoj čas režírovať úplne inak ako doteraz. Chcem sa znova začať venovať písaniu, naplno sa ponoriť do príbehu a konečne ho dokončiť (už by sa to aj po 5 rokoch patrilo)! Som vďačná, že som sa mohla zúčastniť super abdoňáckeho projektu, z ktorého vyšla naša spoločná kniha Keavad. Bol to pre mňa nezabudnuteľný pocit držať knihu, v ktorej je zúročená moja ročná práca a dúfam, že sa mi raz podrží držať vlastnú knihu. A ver mi, chcem to uskutočniť čím skôr.
Najradšej by som odišla niekam ďaleko do prírody, bez školy, bez toho stresu a venovala sa sebe, písaniu, čítaniu... Ale to je len zbožné prianie.

Drž mi palce, nech sa posuniem ďalej a nech nemám vysedenú prdel. Samozrejme, budem myslieť aj na tých ostatných, čo prokrastinujú :)

Lenivá Teryii